|
Štúdiá
"Človek nezačína sa kolískou, ba ani dobytím doktorátov,
ale chvíľou, keď rozkvitne v ňom poznanie a cit ľudskosti. Mnoho
som vytrpel, kým som prišiel na to, ale môžem úprimne vyznať, dnes
ma to veľmi uspokojuje. Kedysi ma trápila mienka ľudí, dnes ma netrápi,
keď nevyčíta mi svedomie."
(Argumenty)
Nebolo bežné, aby chudobná, početná rodina dávala
svoje deti do škôl. Chlapcov po skončení ľudovej školy čakali zvyčajne
učňovské roky, dievčatá služba. Vďaka múdrosti a prezieravosti Rázusovie
mamky a štipendiu rodáka Jána Borbisa, jedenásťročný Martin začal
štúdiá na mikulášskej meštianke. Hoci mu maďarčina najskôr
robila problémy, na konci prvého a potom i druhého roku dostal za
odmenu dukát. No obvinenie z panslavizmu a vylúčenie zo školy spôsobili,
že do štvrtého ročníka gymnázia nastúpil v Banskej Bystrici. Vyššie
gymnázium - lýceum v Kežmarku absolvoval v rokoch 1903 - 1907.
Vynikajúci študent je aj tu pre svoje zmýšľanie obviňovaný z
panslavizmu. Zmaturoval s vyznamenaním, no na maturitnom table jeho
fotografiu nenájdeme. V jeseni 1907 sa Martin Rázus zapísal na
teologickú akadémiu v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v
roku 1911. Po skúškach odišiel s priateľom Ľudovítom Šenšelom
na niekoľkomesačný študijný pobyt v škótskom Edinburghu, kde
dostal štipendium historika R. W. Setona Watsona. Po návrate krátko
kaplánčil u Samuela Zocha v Modre, začiatkom roku 1913 prijal svoje
prvé samostatné miesto - stal sa farárom v Pribyline.
Prvé básne, či prózy začal písať už v detstve (prvým
publikovaným Rázusovým dielkom je Rozprávočka z roku 1902),
sporadicky publikoval na štúdiách v Kežmarku a Bratislave.
Umeleckým zobrazením rokov detstva a štúdií Martina Rázusa
sú jeho autobiografické romány Maroško a Maroško študuje.
|