Pribylina 1913 - 1921
"Na Pribyline žije sa nám ticho, ale ťažko. Pekný kraj i
ľud, ale chudobný. Uverejňujem v českých časopisoch i cez vojnu.
Kornel Stodola píše mi viac ráz z Viedne. Nemôžu vraj dať bohovia
jednému všetko, už ako tú tatranskú krásu i blahobyt ..."
(Spomienky)
V Pribyline prešiel Martin Rázus "prvou a dôkladnou
skúškou života". V apríli 1913 sa oženil a na do svojho
prvého, skromného pôsobiska si z Modry doviedol manželku Elenu rodenú
Zochovú. Prvou veľkou úlohou mladého farára sa stala výstavba
novej školy. Stará budova evanjelickej školy sa rozpadla a cirkevníci
sú postavení pred rozhodnutie - postaviť školu novú, alebo školu
poštátniť, to znamenalo pomaďarčiť. Zadĺžená obec sa rozhodla
stavať - Martin Rázus organizuje, vybavuje, pomáha...Vypukne prvá
svetová vojna, no školu s vypätím všetkých síl dokončia. V roku
1914 sa Rázusovcom narodil syn Martin. Vojna spôsobovala aj tak
chudobnej Pribyline nekonečné utrpenie. Martin Rázus píše proti
vojne, nevyhýba sa ani kritike cirkvi a jej popredných predstaviteľov.
Očakával a privolával koniec vojnového strádania i nové
usporiadanie pomerov - radostne privítal vznik Československa, jeho
predstavy o novom poriadku sa však nenapĺňali. Od roku 1914 bol členom
Slovenskej národnej strany a zostal jej verný až do konca života.
Odmietol mnohé ponuky iných strán, inštitúcií i jednotlivcov s plánom
"žiť v tichu a neodvisle literatúre". V roku 1919 pribudla
do rodiny dcéra Elena. Z existenčných dôvodov v roku 1921 prechádza
z Pribyliny do Moravského Lieskového. "Ťažko sa je lúčiť s
krásnym krajom a rodným Liptovom. Keď však chcem uživiť rodinu -
musím!"
Ťažkú, ale tvorivú pribylinskú etapu Rázusovho života
dokumentujú jeho prvé básnické zbierky Z tichých i búrnych chvíľ,
To je vojna! a Hoj, zem drahá ...
|