|
Doba (1888 - 1937)
"Narodiť sa, môj milý, nie je šťastím, ani nešťastím. To
je proste fakt, ako je faktom svit. Keď sú všetky podmienky rána -
svitá. Nik sa tomu nediví, ani nevyčíta. Vieme, za tým faktom stojí
poriadok a nesmierna sila prírody. Robiť pre to niekoho zodpovedným,
nemyslím, že by bolo rozumné. Reťaz života vinie sa pred naším
zrakom z nekonečna, ohnivo pojí sa k ohnivu. Nevidíme začiatku,
nedovidíme konca."
(Argumenty)
Doba, v ktorej Martin Rázus prežil svoj život nebola ani
pokojná, ani ľahká. Slovensko bolo v roku 1888 súčasťou veľkého
štátneho útvaru Rakúsko - Uhorska. Liptovský Mikuláš a Rázusova
rodná Vrbica sa na sklonku 19. storočia menili rýchlejšie, ako
kedykoľvek predtým - z garbiarskych dielní vznikali veľké
fabriky, popri meste viedla už od roku 1871 železnica, rozvíjal sa
obchod, podnikanie... Na druhej strane sociálna situácia širokých roľníckych
a robotníckych vrstiev stávala sa čoraz zložitejšou.
Nerovnoprávne postavenie Slovenska a silnejúce maďarizačné
úsilie uhorskej vlády podnecovalo čoraz silnejší pohyb za národnú
a občiansku rovnoprávnosť - okrem bohatej spolkovej činnosti,
postupne do popredia vystupovali i prvé slovenské politické strany -
národná otázka hrala významnú úlohu.
Kultúra a školstvo odrážali neutešené, politické a
hospodárske pomery - národnostný útlak, nezamestnanosť, hlad širokých
vrstiev na vidieku i v mestách, vysťahovalectvo...
Martin Rázus zakúsil obdobie úsilia o samostatnosť, prvú
svetovú vojnu, svoje najplodnejšie roky prežil v povojnovom Československu.
Všetky odtiene a atmosféru doby, jeho názory, ohlasy na udalosti,
radosti i sklamania z vývoja, ľudí ... nájdeme v rozsiahlom
diele, ktoré nie je len umeleckým slovom, ale aj prameňom poznania našej
minulosti a najmä hlbokým morálnym odkazom.
|