|
Brezno 1930 - 1937
"Mešťania slobodného kráľovského mesta
Brezna mali už v prvých rokoch sedemnásteho storočia veľký zmysel
brániť si svoju dedovizeň a svoje slobody. Vyrástlo to už z dejov,
ktoré sa tu odohrali a ktoré ako hlinu premiesili mäkkú a bezzáujmovú
ľudskú dušu. Časom vybudoval sa tu tvrdý a neústupný charakter, v
ňom rástli generácie i so svojimi chybami a dali základ duševnej tvárnosti
budúcim."
(Bombura)
Aj v Brezne Martin Rázus pokračoval v neúnavnej práci
na poli cirkevnom, literárnom i politickom. Činorodo prežíval so
svojimi cirkevníkmi súdobé udalosti, riešil problémy, trávil s
nimi voľné chvíle. No zahĺbil sa i do bohatej breznianskej histórie,
ktorá sa stala aj námetom niektorých jeho diel (Júlia, Odkaz mŕtvych)
.
Čoraz častejšie zdravotné problémy, politické rozpory
a zápasy oslabovali Rázusove sily, no literárnej práce sa popri
cirkevných povinnostiach nikdy nevzdal, rovnako ani práva na
vyjadrenie slobodného názoru k domácim, či zahraničným udalostiam
tušiac ich budúce tragické vyústenie. Tragédiu vlastného života
zhrnul v pôsobivej a hlboko precítenej básnickej skladbe Stretnutie.
Ani posledné mesiace a dni života nezostal nečinný, verše a posledné
novely Bombura a Surovcovci zoslabnutý a takmer slepý spisovateľ
diktoval. Zomrel 8. augusta 1937 v Brezne. Pochovaný je na evanjelickom
cintoríne v Banskej Bystrici.
"Ja ak sa obzriem na chatu
rodného kraja na obrázku, vedzte,
kto všetko nechá tu,
nemôže preds´ za svoju lásku."
(Neporozumený)
|
